Sálavý ohrev

Sálavý ohrev

Ak sa na vykurovanie a ohrev pozrieme z fyzikálneho hľadiska, všetko je o vlnení a frekvencií vlnenia. Pri pohľade na nasledujúcu tabuľku sa v ňom ľahšie zorientujeme: 

Vo viditeľnom elektromagnetickom spektre poznáme rozsah od infražiarenia 10^-5 (IR-A, IR-B, IR-C, FIR...), ktoré je v špecifických dĺžkach zodpovedné za to, že nám je teplo, až po UV žiarenie 10^-8 (UV-A, UV-B UV-C), ktoré využívame v iných ako ohrievacích zariadeniach, či na opaľovanie.

Sálavý ohrev začína vo viditeľnom spektre, ako silné krátkovlnné žiarenie, ktoré sprevádza svetlo a postupne sa s predlžovaním dĺžky vlny mení na teplovzdušný ohrev.

Podľa vlnovej dĺžky sa delí na:

• krátkovlnný ohrev s vlnovou dĺžkou od 0,78um (780nm) po 1,4um (1400nm) - IR-A, teplota zdroja viac ako 2000°C, primárne sálavý ohrev s malým teplovzdušným ohrevom od telesa žiariča
• strednovlnný ohrev IR-B s vlnovou dĺžkou od 1,4um (1400nm) do 3um (3000nm)  teplota zdroja 900 - 1300°C prevažujúci poddieľ sálavého ohrevu oproti menšiemu podielu teplovzdušného ohrevu  
• dlhovlnný ohrev IR-C teplota zdroja 300-900°C s vlnovou dĺžkou od 3um (3000nm) až po 5 um (500 000nm, alebo 0,5mm) vysoký podiel teplovzdušného ohrevu prevyšujúceho sálavý ohrev
• dlhovlnný ohrev FIR 30-300°C s vlnovou dĺžkou od 5 um (500000nm) až po 10 um (1 000 000nm, alebo 1 mm) vysoký podiel teplovzdušného ohrevu prevyšujúceho s malým podielom sálavého ohrevu

Sálavá zložka (IR) vykurovacieho média odovzdáva teplo sálaním, ktoré voľne prechádza vzduchom a až po dopade na pevné predmety (stena, strop, podlaha, nábytok, človek, zviera…). Následne dochádza k zahriatiu týchto predmetov, ktoré dosiahnu vyššiu teplotu ako okolitý vzduch a až následne je od týchto predmetov vzduch ohrievaný ako pri teplovzdušnom vykurovaní.

Pri dopade na presklené plochy je infračervené žiarenie z prevažnej väčšiny odrazené späť do miestnosti, nedochádza teda k únikom tepla cez okná. Rozdiel teplôt medzi podlahou a stropom dosahuje maximálne 2 stupne, takže je tepelná pohoda dosiahnutá i pri nižšej priemernej teplote ako je to pri systéme teplovzdušného (konvekčného) vykurovania, čím dochádza k výraznej úspore energie.